Sviatosti - popis a postupy pre veriacich!

Krst

Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Človek sa začlení do spoločenstva cirkvi. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom.

Pozri viac

Birmovanie

Birmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo neúplné. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“.

Pozri viac

Eucharistia (1. sv. prijímanie)

Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie.

Pozri viac

Sviatosť pokánia (sv. spoveď)

Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy.

Pozri viac

Pomazanie chorých

Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: „Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen.

Pozri viac

Posvätná vysviacka (kňazstvo)

Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup.

Pozri viac

Manželstvo

O Vašom úmysle uzavrieť sviatostné manželstvo nás príďte informovať čím skôr, najneskôr však 3 mesiace vopred, užitočné je to urobiť čím skôr! 

Pozri viac

Pohreb

Pozostalí, ktorí vybavujú pohreb prídu nahlásiť základné údaje zosnulého počas úradných hodín do kancelárie farského úradu. 

Pozri viac

Krst

Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Človek sa začlení do spoločenstva cirkvi. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Je nevyhnutný ku spáse.

Kto môže krstiť a kto môže sviatosť prijať

Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek. Krstiť môže biskup alebo kňaz a v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti – napríklad ohrozenie života, môže krstiť každý človek, aj keď sám nie je pokrstený. Pokrstí liatím vody na hlavu, pričom musí dodržať formu (povedať meno krsteného a vyriecť slová „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého.“). K tomu je potrebný aj úmysel, že chce robiť to, čo koná aj Cirkev.  Často sa vyskytuje otázka, ako to je s deťmi, ktoré zomreli skôr, ako boli pokrstené. V tomto prípade treba dôverovať v Božie milosrdenstvo a modliť sa za spásu ich duší.

Účinky sviatosti krstu

Vášmu dieťaťu dal život Boh. Chcel, aby bolo, žilo. Má ho rád. Krstom zverujete svoje dieťa do zvláštnej Božej starostlivosti a ochrany, získava vyšší, Boží život. Preto sa krstu hovorí znovuzrodenie z vody a z Ducha Svätého. (Úhrnne sa dá o krste povedať, že je Kristom Pánom ustanovenou základnou sviatosťou, v ktorej Cirkev – časové a priestorové sprítomnenie vteleného Krista, Slova Božieho – udeľuje ním zaslúženú milosť „očistenia“, „znovuzrodenia v Duchu Svätom“, symbolizovanú obradným kúpeľom. Cirkev tu nadobúda zároveň funkciu „matky“, ktorá rodí deti k novému životu.) Ale ako si predstaviť, čo to prinesie pre život vášho dieťaťa? Aj pokrstený človek, i vaše dieťa, zažije vo svojom živote ťažké chvíle, starosti, úzkosti, hriech, chorobu a smrť, ako každý iný. Ale pokrstený na to nikdy nie je sám. Kresťan vie, že je s ním Božia ruka, ktorá ho povedie. Bude môcť povedať na konci života ako mnoho veriacich pred ním: „Zažil som v živote mnoho zlého. Snáď by som to ani nevydržal, keby som nemal pevnú vieru, keby mi viera a modlitba nedodávali silu.“ V katechizme by ste sa dočítali aj o inom účinku krstu: že zmýva dedičný hriech. Čo sa tým myslí?  Nejde tu o žiadny osobný hriech dieťaťa. Podľa biblického obrazu o prvotnom hriechu človeka sa tým chce povedať, že vaše dieťa sa narodilo do hriešneho ľudstva. Že i ono bude mať v sebe sklon, pokušenie konať zlé veci (zlo). Že s tým pokušením bude musieť tuho bojovať. A krstné obmytie je práve znamením, že Kristus nad zlým pokušením, ba i nad smrťou zvíťazil, a my, keď sa ho držíme, zvíťazíme nad pokušením a smrťou s ním. Neznamená to, že pokrstené dieťa nikdy nezhreší. Znamená to, že pokiaľ bude s Kristom, bude mu on pomáhať bojovať proti pokušeniu k zlému. Krstom sa životné trampoty vášho dieťaťa stanú akoby pôrodnými bolesťami života nového, života večného v náručí Božom. K tomu dostáva pokrstené dieťa posväcujúcu milosť:

  • ktorá ho pomocou božských čností (teologálnych) robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho;
  • ktorá mu pomocou darov Ducha Svätého umožňuje žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého;
  • ktorá mu pomocou morálnych čností (prirodzených, ľudských) umožňuje rásť v dobrom.

  • Novým narodením v krste sa dieťa stáva údom (členom) Kristovej cirkvi, bude žiť v Kristovi. Taktiež sa stáva novým stvorením, prijíma Božie synovstvo. Okrem toho získava nezrušiteľné znamenie – krst je neopakovateľná sviatosť, a trvalé začlenenie do Cirkvi.

    Kedy je potrebné dať dieťa pokrstiť?

  • keď je zdravé – do dvoch, troch týždňov po narodení
  • keď je choré – čo najskôr
  • Kde má byť dieťa pokrstené?

  • keď je zdravé – vo farskom kostole v mieste trvalého bydliska rodičov
  • keď je choré, prípadne zomiera – môže ho pokrstiť ktokoľvek, kto vie krstiť a chce krstiť. Teda doma, alebo v nemocnici. Keď sa dieťa uzdraví, treba ho doniesť do kostola, aby kňaz nad ním vykonal doplňujúce obrady, ktoré predpisuje Cirkev.
  • Aké meno majú dať rodičia dieťaťu?

    Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha. (Odporúčame pozrieť aj stránku http://www.zivotopisysvatych.sk/) Rodičia sú tí, ktorí sú oprávnení nahlásiť krst svojho dieťaťa.

  • Rodičia prídu na farský úrad požiadať o pokrstenie dieťaťa.
  • Rodičia majú vybrať krstných rodičov, ktorí musia spĺňať tieto podmienky. Inak sa nemôžu stať krstnými rodičmi.
  • Čo rodičia potrebujú doniesť do kancelárie?

  • Rodný list dieťaťa. Krstné listy oboch krstných rodičov, ktoré nesmú byť staršie ako 3 mesiace a musia obsahovať poznámku o birmovke!
  • Cirkevný sobášny list rodičov. Ak žiadajú o krst dieťaťa rodičia, ktorí nie sú cirkevne sobášení, je to pre nich príležitosť hľadať spôsob, ako sa dostať k sviatostnému životu. Ak sa nemôžu cirkevne sobášiť, (pretože napr. po rozvode žijú v druhom manželstve), treba zistiť, ako vytvoria prostredie rastu vo viere pre svoje dieťa. Kódex kanonického práva hovorí, že krst možno udeliť dieťaťu vtedy, ak je zaručený rast dieťaťa v krstnej viere. Ak tento rast nie je zaručený, treba krst oddialiť na neskorší čas. A je možné, že napr. po polroku od chvíle odloženia krstu sa rodičom podarí dozrieť k takým praktikám viery, ktoré sú im prístupné: modlitba v rodine, účasť na sv. omšiach a pod. Ak rodičia nemajú cirkevný sobáš, potom predložia okrem rodného listu dieťaťa aj krstné listy rodičov dieťaťa a krstné listy krstných rodičov.  Rodičov k cirkevnému sobášu nenútime, ani ho nekladieme ako podmienku pre pokrstenie dieťaťa. Rodičia k tomuto rozhodnutiu majú dozrieť sami.
  • Úloha a funkcia krstných rodičov

    Krstní rodičia, preberajú povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa. V jeho mene vyslovia spolu s rodičmi Vyznanie viery ako ručitelia za jeho vieru, ale aj ako zástupcovia spoločenstva Cirkvi. Stanú sa teda viac ako len svedkovia krstného aktu. Aké sú však podmienky, aby niekto mohol byť krstným rodičom

    Aké kritéria má spĺňať krstný rodič?

  • Má najmenej 16 rokov
  • Má prijaté všetky iniciačné sviatosti, t.j. krst, sv. prijímanie, sviatosť birmovania.
  • Ak žije v manželstve, má to byť sviatostné manželstvo
  • Nie je rozvedený
  • Vedie riadny náboženský život, aby bol vzorom pre svoje krstné dieťa
  • Nekatolík môže byť len svedkom krstu.

  • Krstní rodičia majú byť dobrými priateľmi vašich detí, ich staršími kamarátmi. Koľko starostí robí rodičom, s kým sa ich deti kamarátia, aby neupadli do zlej spoločnosti. V krstných rodičoch im môžete už dopredu zaistiť dvoch dobrých kamarátov. Preto by krstní rodičia mali byť mladí, veriaci a bývať v dosahu

    na začiatok


    Birmovanie

    Birmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo neúplné. Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“. Birmovanému sa vtláča duchovná pečať – pečať Ducha Svätého. Pomazanie je tu znakom posvätenia. Katechizmus katolíckej cirkvi (1314) hovorí, že ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz. Kňaz je mimoriadnym vysluhovateľom. Birmovanie nie je nutné ku spáse, ale jeho podceňovanie alebo odmietnutie je ťažkým hriechom.

    Kto môže prijať sviatosť birmovania

    Sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný. Podmienkou k prijatiu tejto sviatosti je milosť posväcujúca v duši, teda stav bez hriechu po svätej spovedi (=po prijatí sviatosti pokánia), príprava a zodpovedajúci vek, keď človek už plne užíva rozum (okrem nebezpečenstva smrti).

    Účinky birmovania

  • 1. Plné vyliatie Ducha Svätého a prehĺbenie krstnej milosti
  • 2. Pevnejšie spojenie s Kristom
  • 3. Rozmnoženie darov Ducha Svätého
  • 4. Duch Svätý dáva silu byť verný Kristovi, šíriť a vyznávať vieru
  • 5. Nezmazateľný duchovný znak

  • Dary Ducha Svätého, ktoré dostávajú birmovanci pri tejto sviatosti, vedú pokrsteného človeka k zrelosti kresťanského vyznania a dávajú mu silu k svedectvu. Ten, kto sa rozhodol úprimne prijať sviatosť birmovania, dosvedčuje, že to so svojím kresťanstvom myslí vážne. Príprava na prijatie sviatosti birmovania trvá rok a túto prípravu si robia žiaci 8. ročníka základnej školy a starší. Birmovanec si pozýva aj birmovného otca alebo birmovnú mamu, obvykle chlapci majú birmovných otcov, dievčatá birmovné mamy. Je veľmi vhodné, ak birmovným rodičom je krstný rodič, tým sa vyjadruje aj súvis medzi krstom a birmovaním. Birmovným rodičom môže byť len pobirmovaný kresťan katolík.
    V našej farnosti sa sviatosť birmovania vysluhuje raz za 4 roky.

    na začiatok


    Eucharistia (1. sv. prijímanie)

    Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (svadba a pod.).
    Eucharistiu má človek prijať aspoň raz do roka.

    Kto môže prijať eucharistiu

    Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať eucharistiu – sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši, teda musí jej predchádzať sviatosť pokánia – svätá spoveď, človek musí svoje hriechy oľutovať.

    Účinky prijímania sviatosti eucharistie

  • 1. Zjednotenie s Kristom
  • 2. Rozmnoženie milosti
  • 3. Sväté prijímanie nás chráni pred smrteľnými hriechmi
  • 4. Odpustenie všedných hriechov
  • 5. Spoločenstvo s bratmi a sestrami – pokoj medzi ľuďmi – zjednocovanie Cirkvi
  • 6. Kristus povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať večný život.“

  • Bezprostredná príprava na slávenie a prijímanie Eucharistie sa robí dvojfázovo: ako školská katechéza v druhom a treťom ročníku základných škôl a ako farská katechéza, ktorá sa koná v rámci nedeľných sv. omší so žiakmi v kostole. Pre pokrstených žiakov stredných škôl, študentov, pracujúcich, organizujeme prípravu na Eucharistiu samostatne – ako farskú katechézu, ktorá trvá rok. Treba sa prihlásiť vo farskej kancelárii.

    na začiatok


    Sviatosť pokánia (sv. spoveď)

    Sviatosť zmierenia stále pred rannou a večernou sv. omšou a aj v nedelu.
    Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.

    Ako sa uskutočňuje

    Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje  a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.

    Kto vysluhuje sviatosť pokánia

    Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.“. Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.

    Účinky sviatosti pokánia

  • 1. Odpustenie hriechov
  • 2. Odpustenie večného trestu
  • 3. Uvedenie do stavu Božej milosti – milosť posväcujúca
  • 4. Zmierenie s Bohom  a Cirkvou
  • 5. Pokoj v duši, a spokojnosť vo svedomí

  • Príprava na prvé prijatie sviatosti pokánia (na prvú svätú spoveď) sa koná súčasne s prípravou na prijímanie Eucharistie (na prvé sväté prijímanie).

    Ako sa mám spovedať:


    Pozdrav:
    Pochválený buď Ježiš Kristus.
    Prežehnám sa:
    V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
    Po prežehnaní:
    Kedy bola posledná spoveď… Som slobodný(á), ženatý, vydatá… Vyznám hriechy… Prijmem ponaučenie a pokutu.

    Ľútosť (takto alebo podobne):
    Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.
    Rozhrešenie:
    Prežehnám sa.
    Kňaz:
    Ďakujte Pánovi, lebo je dobrý.
    Odpoveď:
    Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

    na začiatok


    Pomazanie chorých

    Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: „Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého.
    Amen.
    A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen.“ Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka. Poslednou sviatosťou má byť viatikum – eucharistia na prechod zo smrti do života k Otcovi.

    Z histórie

    Pomazanie chorých spojené s modlitbou za uzdravenie vošlo do histórie ako konkurencia pohanských rituálov a obradov, ktoré mali zabezpečiť uzdravenie. Nie však v tom, že by to mala byť iba zmena pohanských modlitieb za kresťanské, ale v tom, že znamenalo úplnú zmenu pohľadu na stav choroby a na jej osobné vnímanie. Pre pohanov mala modlitbová praktika pohanského rituálu akoby „využiť“ duchovné sily, aby sa vrátilo zdravie. Pre kresťana však táto sviatosť zahŕňa okrem prosieb za telesné uzdravenie aj duchovný rozmer uzdravenia. Želaním veriaceho nebolo len to, aby sa mu vrátilo telesné uzdravenie, ale aby aj telesný aj duchovný rozmer človeka dosiahol harmóniu, ku ktorej pozýva človeka Boh. S tým sa spája aj vedomie, že Boh ma neopúšťa vo chvíli bolesti a choroby, práve naopak: táto sviatosť veriacemu pripomína, že Boh je s ním aj v ťažkých chvíľach.

    Pohľad človeka na chorobu

    Vážna choroba vždy so sebou prináša existenčnú krízu chorého a jeho najbližších. V nej človek zakusuje svoju vlastnú bezmocnosť, obmedzenia a svoju konečnosť, lebo mu dáva tušiť smrť. Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure voči Bohu. V chorobe sa vždy ako dotieravý hmyz vracia otázka: „Prečo? Ak Boh stvoril všetko dobré a je dobrý?“ No choroba môže urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné. Choroba môže človeka podnietiť na hľadanie Boha a návrat k nemu.

    Pohľad Boha na chorobu

    Aký je naozaj Boží pohľad na chorobu? Je choroba pre Boha formou pomsty (ako to chápali židia, keď priviedli k Ježišovi slepého a pýtali sa: „Zhrešil on, alebo jeho rodičia?“ (Jn 9, 2)), či skúšky, alebo dokonca je to svedectvo, že Boh je bezmocný voči zlu? Odpoveďou je to, čo vidíme v konaní Ježiša. Tam je skrytá odpoveď. Pre Ježiša je choroba človeka dielom nepriateľa. A on, Boží Syn, „uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom“ (Mt 4, 23). Prišiel však nielen preto, aby navracal telesné zdravie, ale aby uzdravil celého človeka: telo i dušu. Pri uzdravovaní telesnej choroby Ježiš vždy dáva dôraz aj na duchovný rozmer človeka. Druhým rozmerom, ktorý stretáme v Ježišovom živote je stotožnenie sa s chorobami a utrpením druhých („On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“ (Mt 8, 17)), ba dokonca s nimi samými („Bol som chorý a navštívili ste ma.“ (Mt 25, 36)). Tretí rozmer choroby je asi ten najťažší: Utrpenie nás môže urobiť podobnými jemu a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením. Svätý Pavol o tom hovorí slovami: „Dopĺňať na vlastnom tele to, čo chýba Kristovmu utrpeniu. (Kol 1, 24) Je to rozmer obety znovu podľa slov svätého Pavla: „Nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.“(2 Kor 4, 10)

    Úloha Cirkvi

    Ježiš vyzýva svojich učeníkov, aby aj oni išli a okrem hlásania evanjelia aj uzdravovali: „V mojom mene… na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“(Mk 16, 17-18) Takto sa vlastne potvrdzuje to, čo hovorí preklad jeho mena: Boh, ktorý spasí. Cirkev sa túto úlohu usiluje plniť v rozličných aspektoch. Stačí spomenúť zakladanie nemocníc a podobných inštitúcií. A samozrejme sem patrí aj osobitná sviatosť: Sviatosť pomazania chorých. Človek sa nezrieka možnosti prosiť o telesné zdravie, práve naopak, predovšetkým táto prosba zostáva dôležitá, no zároveň zo slov sv. Jakuba cítime, že sa  ani neočakáva ako samozrejmosť. V Božom pláne má miesto úsilie a boj človeka proti akejkoľvek chorobe. Zdravie totiž každý človek pokladá za jednu z najväčších hodnôt, ale predsa nie je tou najväčšou. Pre Ježiša je najväčšou hodnotou človek vo svojej celistvosti: jeho záchrana, spása. To je práve to, čo sa žiada prostredníctvom modlitby a pomazania kňazom: spása chorého a tá v sebe zahŕňa aj odpustenie hriechov. A tak pomazanie chorých nie je magickým zaklínadlom, prostredníctvom ktorého sa automaticky vracia zdravie, ale chvíľou, v ktorej človek napriek svojej ťažkej situácii vo viere prosí o vieru. Podobne ako vo Svätom Písme: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9, 24)

    Účinky pomazania chorých

  • 1. Milosť posilnenia a odvahy v znášaní utrpenia
  • 2. Spojenie s Kristovým utrpením
  • 3. Dar Ducha Svätého premáhať ťažkosti
  • 4. Prijatie duchovnej úľavy – chorý je akoby zasvätený Bohu v Kristovom utrpení
  • 5. Odpustenie hriechov
  • 6. Príprava na poslednú cestu
  • 7. Prinavrátenie zdravia, ak to slúži pre spásu človeka

  • Sviatosť pomazania chorých je veľkou posilou vo chvíľach, keď človek najviac potrebuje pomoc. Kontaktné údaje sú uvedené na stránke.

    na začiatok


    Posvätná vysviacka (kňazstvo)

    Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup. Biskup ju udeľuje vkladaním rúk a modlitbou. Poznáme diakonskú a kňazskú vysviacku.  Diakonská vysviacka je stav služby (nie kňazstvo) medzi Kristom a ľuďmi. Sviatosť môže prijať jedine pokrstený muž v stave posväcujúcej milosti (teda bez hriechu – po svätej spovedi).

    Účinky svätej spovede

  • 1. Nezmazateľný duchovný znak
  • 2. Udeľuje posvätnú moc
  • 3. Rozmnoženie posväcujúcej milosti
  • 4. Špeciálne milosti – aby mohli prinášať obetu, plniť službu Božieho slova
  • na začiatok


    Manželstvo

    O Vašom úmysle uzavrieť sviatostné manželstvo nás príďte informovať čím skôr, najneskôr však 3 mesiace vopred, užitočné je to urobiť čím skôr! V mnohých prípadoch totiž treba vybaviť viac vecí, čo si môže vyžadovať dlhší čas.

    Ako  treba  postupovať?

  • 1. Nahlásiť na farskom úrade termín, čas a miesto (kostol) uskutočnenia sobáša. V prípade, že neskôr zmeníte termín, miesto, alebo čas sobáša, resp. stornujete sobáš, okamžite oznámte túto zmenu na farskom úrade. Pri vyberaní termínu dbajme na to, že každý piatok a v období pôstu, najmä cez Veľký týždeň, ako prejav  kajúcnosti sa odporúča nekonať svadobné veselia a tanečné zábavy. Dni pokánia slúžia na duchovnú obnovu a na získanie slobody srdca a sebaovládania. (Janáčov katechizmus s. 115, pozri tiež Katechizmus Katolíckej Cirkvi  bod 2042. )
  • 2. V dohodnutom čase napísať cirkevnú zápisnicu na Farskom úrade-kancelárii / aspoň 1 mesiac pred sobášnym obradom/. K tomu budete potrebovať tieto doklady:
  • 3. Pri spísaní cirkevnej zápisnice dostanete formulár „Žiadosť o uzavretie manželstva“, ktorý si vyplníte a spoločne odovzdáte na štátnu matriku (viď adresa), kde si okrem tejto žiadosti zoberte ešte občianske preukazy a rodné listy/originály/. Ak máte spoločné dieťa je potrebné doložiť rodný list dieťaťa/originál.
  • 4. Vykonať náležitú prípravu na sviatosť manželstva, sú to stretnutia na predmanželských náukách. U nás je to 6 stretnutí (cca 1 hod. týždenne). Preto sa treba nahlásiť čo najskôr pred sobášom, nakoľko vám nemusia všetky termíny vyhovovať.
  • 5. V prípade, že pri uzatváraní sviatosti manželstva bude asistovať kňaz, ktorého ste si sami vybrali, nahláste jeho meno na farskom úrade pri spísaní cirkevnej zápisnice.

  • POZOR ! ! !V prípade nedodržania termínov z vašej strany, nemôžeme vám zaručiť, že sobáš sa uskutoční v dátume, ktorý máte naplánovaný.

    MANŽELSTVO – je to stavovská sviatosť pre dobro spoločnosti. K manželstvu je človek povolaný vo svojej prirodzenosti. Je obrazom spojenia Cirkvi a Krista. V latinskej Cirkvi si udeľujú sviatosť manželstva manželia navzájom pred tvárou Cirkvi, vo východnej Cirkvi ju vysluhuje kňaz. Manželstvo si vyžaduje nerozlučiteľnosť, vernosť a otvorenosť pre plodenie detí.

    Kto môže uzavrieť manželstvo

    Pokrstený a slobodný muž a žena. Slobodný znamená bez donútenia, ale zo slobodného rozhodnutia a bez prekážok, ktoré sú uvedené v cirkevnom práve. Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný. Súhlas musí byť úkonom vôle, nie zo strachu a z iných príčin.

    Účinky sviatosti manželstva

  • 1. Trvalý zväzok
  • 2. Milosť, ktorá manželov posilňuje v nerozlučnosti manželstva, prekonávaní prekážok, zdokonaľuje lásku

  • Tak, ako je vhodné oslavovať narodeniny každého človeka v rodine každého dieťaťa, tak je vhodné oslavovať aj zrod manželstva, teda osláviť výročie cirkevného sobáša. Nech je to domáca slávnosť – slávnosť rodiny, ktorá je malou domácou cirkvou. Je vhodné, ak v deň sobáša manželia sú prítomní na sv. omši a znovu aj sviatostne, cez Eucharistiu, upevňujú svoje spoločenstvo s Bohom a svoje vzájomné spoločenstvo.

    Prekážky pri uzatváraní manželstva

    Manželstvo môže uzavrieť len osoba právne spôsobilá. Prekážky môžu byť rôzne. Pri ohláškach novomanželov v kostole, sú veriaci vyzvaní k tomu, aby ohlásili na farskom úrade, ak vedia nejakej o cirkevno-právnej prekážke tých, ktorí majú vstúpiť do manželstva. Od prekážok môže dišpenzovať biskup. Dišpenzovať, teda oslobodiť od prekážky a udeliť tým povolenie. Od niektorých prekážok môže dišpenzovať len pápež. Napríklad od prekážky posvätného rádu alebo sľubu čistoty. Sú prekážky, ktoré sa nikdy nedišpenzujú, sem patrí napríklad to, ak by chcel manželstvo uzavrieť niekto z pokrvného príbuzenstva v tzv. priamej línii a v druhom stupni bočnej línie. Celkovo existuje 12 kanonických prekážok.  Niektoré sú božského (zaväzujú všetkých) a niektoré cirkevného práva (zaväzujú iba katolíkov). Nájdete ich v Kódexe kanonického práva, kánony 1083-1094:

  • 1. Uzavrieť manželstvo nemôže žena pred dovŕšením 14.roku a muž pred dovŕšením 16.roku.
  • 2. Ďalšou prekážkou je trvalá  impotencia, nie dočasná. Neplodnosť nie je prekážkou.
  • 3. Ak už niekto uzatvoril manželstvo predtým, aj keby to bol štátny, civilný sobáš.
  • 4. Posvätný rád
  • 5. Sľub čistoty
  • 6. Rozdielné náboženstvo – ak je jeden katolík a druhý nekatolík
  • 7. Manželstvo nesmie uzavrieť niekto, čo manželského partnera zavraždí preto, aby mohol uzavrieť druhé manželstvo s inou osobou.
  • 8. Ďalšou prekážkou je zadržiavanie osoby proti jej vôli s cieľom uzavrieť manželstvo.
  • 9. Pokrvné príbuzenstvo je prekážkou k uzavretiu manželstva. Existuje priama (otec s dcérou, vnučkou atď.) a bočná línia (bratanec, sesternica, brat, sestra a pod.)
  • 10. Švagrovstvo
  • 11. Mravopočestnosť – ak po neplatnom manželstve nasleduje spolužitie podobné ako pri švagrovstve.
  • 12. Manželstvo s adoptovanou osobou. Nastáva zákonné príbuzenstvo, aj keď nie pokrvné.
  • na začiatok


    Pohreb

    Pozostalí, ktorí vybavujú pohreb prídu nahlásiť základné údaje zosnulého počas úradných hodín do kancelárie farského úradu. Termín pohrebu určí kňaz po dohode s pozostalými a s pohrebnou službou, ktorá zabezpečuje všetky náležitosti. Je potrebné, aby pozostalí priniesli doklad s názvom „List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí” na farský úrad. Po pohrebnom obrade sa údaje o zosnulom zapíšu do pohrebnej matriky na farskom úrade.

    Ak nastalo úmrtie doma je nutné:

  • 1. Zavolať lekára (pohotovosť- tel. číslo 112) a oznámiť im úmrtie.
  • 2. Zavolať pohrebnú službu.
  • 3. Zomrelý musí zostať v mieste úmrtia min. dve hodiny od času, kedy bola konštatovaná smrť a nesmie byť pochovaný skôr ako po 48 hodinách od času úmrtia. (Na tento fakt treba myslieť pri objednávaní termínu pohrebu.) Najneskôr do ôsmich hodín od úmrtia je potrebné zosnulého uložiť do chladiaceho zariadenia.
  • na začiatok